Jedna júnová, búrkou sprevádzaná noc

Autor: Mirka Čmaradová | 18.12.2011 o 20:07 | Karma článku: 5,66 | Prečítané:  198x

Je noc. Tíško sedím vo svojej izbe na posteli. Turecký sed, ako sa tomu hovorí. Mám zatvorené oči, a počúvam. Počúvam to, čo je okolo mňa. Čo je vlastne okolo mňa? Uvedomujem si, že vôbec nevnímam to, čo sa deje.  Opäť sa vraciam späť na zem, z ríše myšlienok o ničom. Započúvam sa do zvuku, ktorý okolo mňa poletuje ako suchý lístok. Počujem kvapky, ako udierajú do okna mojej izby. Počujem ich tiché hlásky ako sa mi prihovárajú. Počujem ich. Zhlboka dýcham, no nie príliš nahlas, aby som neprerušila to ticho, tlmené nárazmi kvapôčok do skla. Bum, bum ,bum...

 

Je noc. Tíško sedím vo svojej izbe na posteli. Turecký sed, ako sa tomu hovorí. Mám zatvorené oči, a počúvam. Počúvam to, čo je okolo mňa. Čo je vlastne okolo mňa? Uvedomujem si, že vôbec nevnímam to, čo sa deje.  Opäť sa vraciam späť na zem, z ríše myšlienok o ničom. Započúvam sa do zvuku, ktorý okolo mňa poletuje ako suchý lístok. Počujem kvapky, ako udierajú do okna mojej izby. Počujem ich tiché hlásky ako sa mi prihovárajú. Počujem ich. Zhlboka dýcham, no nie príliš nahlas, aby som neprerušila to ticho, tlmené nárazmi kvapôčok do skla. Bum, bum ,bum...

 

Započúvaná do kvapkania kvapiek, so zavretými očami, zmyslami odkotúľanými ďaleko odo mňa, prerušil nádhernú chvíľu rachot. Hrmí. Otvorím oči. Chvíľu mám pred nimi len hmlu a slabé svetlo, ale postupom času sa mi otvoria dokorán a všetky zmysly začnú plne fungovať.

 

 

Neskutočné. Dívam sa von oknom, do tmavej tmy. Nič, len tma.  Cez otvorené okno sa pozerám do čierňavy, ktorá vládne tejto noci. Pár kvapiek sa zatúla k mojej tvári a osvieži ju vlhkou, vlažnou vodou.  Opäť akoby ma opúšťali zmysly zadívam sa do prázdna. A ako obyčajne z myšlienok, ktoré blúdia z miesta na miesto, vytrhol ma silný záblesk. Blýska sa.

 

 

Je obdivuhodné, ako si človek dokáže užívať búrku ak sa nenachádza uprostred nej. Vonku. V prázdne. V tme. Sám. Pod holým nebom. Napospas dažďu, bleskom a hrmeniu. Napospas  všetkému a zároveň ničomu.

 

Zrazu všetko stíchlo. Prestalo hrmieť. Prestalo sa blýskať. Kvapky padajú na parapetu a okno v čoraz vzdialenejších intervaloch.  Zrazu ticho. A ja opäť sedím na posteli omámená.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

EKONOMIKA

Daniari pripravili na Remetu trestné oznámenie, na políciu neodišlo

Firma buduje tunel za 410 miliónov eur.

ŠPORT

Slovenka dvakrát zdolala olympijskú víťazku. Pár hodín po maturite

Podmaníková vraj favoritku rozplakala.


Už ste čítali?