Pol hodina...tam niekde

Autor: Mirka Čmaradová | 3.3.2012 o 12:41 | Karma článku: 6,24 | Prečítané:  247x

V perexe má byť minimálny počet znakov 120 tak vám sem napíšem akurát to, že k napísaniu tohto článku ma inšpiroval rozhovor so sestričkou. To však neznamená, že jej sa stalo to čo v článku.

 

Bola noc. Myslím, že 23:45. Sedela som na sesterni. Betka si odišla kúpiť niečo na jedenie. Keďže všetci pacienti spali nebála sa nechať ma tu samú. Po oddelení sa rozliehalo podozrivé, no celkom príjemné ticho. Zaklonila som hlavu a oprela si ju o operadlo kresla. Zavrela som oči a užívala si, nie moc častý kľud na oddelení. Aby som teda všetkých uviedla do reality-psychiatria.

 

Otvorila som oči. Nástenné neónové hodiny ukazovali štvrť na jednu-v noci, pochopiteľne. Ani som si neuvedomovala, že som si schrupla. Všade bola tma. Jediné svetlo, ktoré aspoň trochu osvetľovalo sesterňu a kúsok chodby bol žiariaci mesiac. híu som na neho hľadela- Pripadalo mi to ako spln. Ale nakukla som do kalendára. Spln je až o týždeň. Keď je spln, pacienti bývajú veľmi rozrušený, agresívny a nervózny. Keď som si uvedomila, že Betka ešte neprišla, oblial ma zvláštny pocit neistoty a nervozity. Po chrbte mi prebehol mráz. Ale veď na oddelení je ticho, všetci spia, povedala som si. Nemáš sa čoho báť. Tak ich idem aspoň skontrolovať. Postavila som sa zo stoličky, ktorá tak nepríjemne vrzgla až ma striaslo. V noci je to tu nozaj desivé.

 

Prešla som ku dverám a nakukla do chodby. Stuhla som, no zachovala si chladnú hlavu a rýchlo sa schovala späť do sesterne. Preglgla som som a snažila sa rozhodnúť, čo urobiť. To, čo som videla na chorbe ma úplne dostalo. Všetci pacienti boli vonku so svojich izieb. Stále pred dverami v tých hnusných nemocničných plášťoch a dívali sa pred seba. Celá spotená som v hlave preklínala Betku, kde sa toľko moce! Nabrala som zvyšky odvahy a znova sa šla pozrieť do chodby. Obátila som sa, no mala som pocit, že v momente zinfarktujem.Predomnou stál jeden s pacientov. Asi o hlavu väčší odomňa, ak nie viac. Mohutný robustný chlapisko. Díval sa na mňa hrozivým vražedným pohľadom. Myslela som, že ho pochytí akýsi záchvat zúrivosti a, že si môžem začať počítať svoje posledné minúty, ak nie sekundy na tomto svete. Pomaly som začala cúvať k stolíku s injekciami na ukľudnenie. Pacient, volal sa Miezga, ma nasledoval a všimla som si, že všetci ostatní pacienti ho nasledujú. Preglgla som a dych sa mi zrýchlil. Lapala som po dychu, už som ani nevedela kam cúvam. Všimla som si, že poličku s injekciami som už dávno minula. Bez štipky rozumu som sa skrčila chytila si hlavu a schúlila sa do klbka pod stôl.

 

V tom momente som otvorila otvorila oči a zistila som, že ani jedna s týchto veci sa nestala. Bol to sen. Nie sen, nočná mora. Celá spotená. Pozrela som na hodiny Bolo štvrť na jednu. Opäť ma oblial pot. Pomaly som šla k dverám a pozrela som sa do chodby....

 

Celá sytuácia sa zopakovala....

 

Varovanie....?

 

No tento krát som sa už zobudila niekde inde...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?